ŠOKUJÚCE, VTIPNÉ, NEZVYČAJNÉ - časť 1

Verím, že každý cestovateľ zažije občas na svojich cestách niečo neočakávané. Možno raz za rok. Možno počas každého výletu. A tieto príbehy, dlhé alebo krátke sa rozprávajú najlepšie. Sú zaujímavé, niečo čo si budete schopní pamätať, ked budete starší a väčšina spomienok vybledne. Začnime s mojimi prvými troma...

1. Uvidím niekedy ešte tú kreditnú kartu?

Toto bol jeden z tých výletov, kde som dostala životnú lekciu. Vždy majte so sebou hotovosť. Vždy!

Ráno, na ceste na Veľký činsky múr. Dali sme si krátku prestávku na parkovisku, zatiaľ čo nám náš sprievodca išiel kúpiť lístky. Bolo tam zopár obchodov zo suvenírmi. Využila som to a rozhodla som sa kúpiť jediné dve veci, ktoré si prinášam zo všetkých miest kam cestujem - tričko a pohľadnicu. Nejaké som si vybrala a podala som svoju kreditnú kartu. Na takom odľahlom mieste som nebola už dávno takže som si neuvedomila, že tu nie je všade dostupná platba kartou. Majiteľka obchodu mi vysvetlila, že ona nemá terminál na platobné karty, ale jej sused áno. Zobrala moju kartu a odišla z obchodu. Sprievodca na nás na druhej strane mával s lístkami. Otočila som sa, videla som ísť ženu s mojou kartou do obchodu dolu ulicou. Bola rýchla! Začala som utekať. Zaplatila som. Potom som utekala naspäť do kopca aby som sa stretla so zvyškom skupiny. Unavená už teraz a to sa výlet ešte len začal.

2. Keď kupujete suveníry v rýchlosti...

Situácia z predchádzajúceho príbehu. Mala som približne 10 sekúnd aby som som sa rozhodla, ktoré tričko chcem kúpiť. Zbieram iba jeden druh, klasické jednofarebné s "I ❤️ meno mesta/miesta". V tom zhone som kúpila tričko s nápisom I love BJ. BJ = Beijing = Peking. Pre nich. Ale skúste to napísať do Google... Vyzeralo to, že moji kolegovia, ktorí so mnou boli na výlete sa od smiechu počúrajú keď som im ho ukázala.

3. Keď si vyššia ako väčšina populácie. A iná.

Prechádzala som sa po Kuala Lumpur. Tesne pred Vianocami, v meste plného ľudí som mierila do obchodného centra pozrieť sa na dekorácie a kúpiť nejaké vianočné darčeky. Práve som vchádzala keď ma oslovil mladý muž. Dotkol sa mojej ruky aby som sa k nemu otočila. Pozeral na mňa akoby som bola z inej planéty. A potom mi povedal, že ma musel osloviť, pretože som taká vysoká, taká nádherná, chcel vedieť ako sa volám a či som turistka a tak ďalej. Iba náhodný neznámy chlapík. Bolo to milé. A celkom nezvyčajné. Vymenili sme si detaily účtov na Instragrame a on od toho momentu sleduje moje cestovanie okolo sveta. P.S.: Bola som nenamaľovaná, unavená po dlhom lete a spotená z tej neskutočnej vlhkosti v Malajzii. Skrátka ako obrázok. Z drámy Prebudení.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE...