ŠOKUJÚCE, VTIPNÉ, NEZVYČAJNÉ - časť 2

Kto je podľa môjho názoru najvtipnejšou národnosťou počas cestovania? Prečo nikdy nesedím na kufri? Prečo som neobslúžila "modrého člena"? Prečítajte si šokujúce, vtipné, nezvyčajné krátke príbehy z čias, keď som pracovala ako letuška.

1. Najvtipnejší národ

Najvtipnejší cestujúci sú pre mňa jednoznačne Číňania. Ja som ich prirovnávala k malým ďeťom. Väčšina z nich nevie po anglicky a tak sa snažia dorozmievať ako vedia, rukami, nohami, zvukmi. Ako malé deti, ktoré sa učia rozprávať. Ukazujú na veci a rozprávajú po čínsky. Usmievajú sa pri tom od ucha k uchu.

V 90% prípadov chcú horúcu vodu alebo nudle. Nesťažujú sa, nerobia problémy. Keď sa ich spýtame, čo chcú jesť, len sa na nás pozerajú. Takže im dáme to, čo nám zostalo. Hádať sa s nami nebudú, sú vďační za čokoľvek čo im naservírujeme. A neurazia sa, keď si s nimi trochu zažartujeme.

Na jednom s mojich letov prišla ku mne do kuchynky staršia pani a začala na mňa rozprávať po čínsky, rýchlo, plynulo, akoby očakávala, že ja jej budem rozumieť. Nerozumela som.

Ospravedlnila som sa, spýtala som sa, či vie po anglicky. Pokrútila hlavou. Ja tiež. A začala znova po čínsky, tak isto naliehavo ako predtým. Pozerala som na ňu ďalej.

A začala som na ňu rozprávať po slovensky. To nečakala. Na zvuk angličtiny bola pravdepodobne zvyknutá, ale na našu ľubozvučnú slovenčinu nie. Začala sa smiať. Ja tiež. 

A čo vlastne odo mňa chcela? Vyliať zvyšok svojej vody z termosky... a naplniť ju horúcou vodou.

2. Prečo už nikdy nebudem sedieť na kufri

Dlhé lety bývali neskutočne únavné. Nezáležalo na tom, či som pred letom spala aj celú noc alebo či sa mi podarilo zaspať aj počas prestávky v našej malej “spálni” - miestnosti v lietadle plnej lôžok pre letušky. Po letoch z Austrálie alebo z Ameriky, ktoré trvali viac ako 11 hodín sme mali vybité baterky úplne všetci.

Jedno skoré ráno sme po dlhom lete čakali na autobus, ktorý nás zoberie od lietadla do našej centrály. Bola som tak strašne unavená, že som sa ledva držala na nohách. Rozhodla som sa sadnúť si na malý kufor, ktorý sme nosili so sebou na palubu. Zrazu som sa zobudila na zemi, nado mnou stála kolegyňa a pýtala sa, či som v poriadku. Zaspala som a spadla som z kufra!

Všetci na mňa pozerali. Cítila som sa tak zahanabená, že prvá vec, ktorá mi napadla povedať bolo, že mi nie je dobre. Kolegyňa zavolala vedúcu a tá chcela aby som šla k doktorovi na kliniku, nechať sa skontrolovať. Odmietla som. Až do momentu, kedy sme sa lúčili v centrále sa ma neustále pýtala, či sa cítim lepšie. 

Odvtedy som si na kufor už nesadla. Poučila som sa.

3. Ale ja mám modrú členskú kartu, musíte mi dať viac alkoholu!

Let z Pakistanu. Všetko išlo dobre, servis je dokončený, servírovali sme ďalšie nápoje. Zvonček z jedného radu sedadiel zvoní takmer nonstop, neustále nosíme alkohol 3 mužom, ktorí tam sedia. Sú z Pakistanu, z krajiny, kde nie je alkohol dostupný, iba ak na čiernom trhu. Idú do Dubaja pracovať, pravdepodobne na stavbu alebo ako taxikári. Ťažká a zle platená práca. 

Všimneme si, že sú pripití po pár pohárikoch. Možno nikdy predtým alkohol nepili a teraz chcú využiť príležitosť nášho neobmedzeného baru. Ale! Alkohol je neobmedzený do momentu, kedy nie sú schopní vysloviť “whisky”, ktorú pijú. 

Začínajú byť hluční, už im viac alkoholu nedávame, ale stále stláčajú zvonček. Purser (manažér letu), chlap ako hora prichádza a vysvetľuje im, že už viac piť nebudú, pretože sú opití. Nesúhlasia. Zmení stratégiu, vyhráža sa im, že ak vystúpia v Dubaji z lietadla opití, zoberie ich polícia. Takže by mali do pristátia vytriezvieť. Prestanú vykrikovať a on odchádza.

Keď upratujem kuchynku v lietadle, jeden z nich príde naspäť. 

“Chcem ďalšiu uisk.” Asi myslel whisky.

Odmietam mu ju naservírovať. Odíde ale príde znova, ukazuje mi niečo na obrazovke svojho telefónu.

“Ja som modrý člen. Musíte ma obslúžiť!”

Bolo mi ho ľúto. Myslel si, že to, že ako modrý člen má nárok na niečo viac. Snažím sa nesmiať na tom, ako to povedal. Akože on je niekto veľmi dôležitý a musíme mu splniť čo si zaželá.

Letecká spoločnosť má členský program, do ktorého sa môžu ľudia zadarrmo zaregistrovať a ak často lietajú, získavajú body a odmeny. Má 4 farby - úrovne, od modrej, ktorá začína na 0 nalietaných míľach (úplne prvý let) až po platinovú. Platinový členovia sú pre aerolinku VIP, tým splníme každé prianie. Modrí členovia sú úplne všetci.

Schladím ho. Žiadny alkohol, hotovo. Chceš aby som zavolala pursera aby si to s vami vyriešil?

“Nie madam, dobre madam.” Odrazu vytriezvel keď počul slovo purser. Ide si sadnúť na svoje miesto a zostáva tam až do pristátia. Náš modrý člen.

Chcete viac?

Prečítajte si časť 1, ďalšie 3 príbehy. Alebo počkajte na časť 3. Tých príbehov mám viac...