Pracovať pre NAJLEPŠÍCH

“Keby som len toto mohla zažívať častejšie!” Bežalo mi hlavou počas jedného z odletov z Bratislavy do Londýna. Dovolenka mi skončila, treba ísť naspäť do práce do Anglicka. Toto je spomienka z roku 2016. A čo urobil vesmír zopár rokov neskôr? “Tvoje prianie je mi rozkazom…” 

Pre množstvo dievčat bola toto práca snov, niečo o čo sa snažili roky. A potom som tam bola ja, človek, ktorého život sa nečakane zmenili a zrazu som nemala žiadne plány do budúcnosti. Všetko sa zmenilo po “Golden Call” - zlatom telefonáte…

Aké to bolo pracovať pre jednu z najlepších leteckých spoločností na svete?

VÝNIMOČNÉ

Ľuďia na nás vyslovene zízali kdekoľvek sme sa objavili v uniforme. Tie pohľady plné úžasu, obdivu, ale aj závisti. Kráčali sme cez letisko, klopkali opätkami v rovnakom rytme, ťahali sme naše malé kufre. Otáčali sa za nami hlavy, fotili si nás, natáčali. Dokonca sa fotili s nami. Cítili sme sa ako celebrity. 

Stále si pamätám ten pocit, ktorý som mávala keď sme sa pripravovali na odlet. Sedela som na svojom sedadle, pozerala som sa okolo seba. Mala som na sebe uniformu, červený rúž, červené lodičky. Zlaté písmená a kresba pripomínajúca púštne duny na stenách. V duchu som si hovorila: “Som tu. Toto je moja realita. Ja som to dokázala!”

VYČERPÁVAJÚCE

Stupeň vyčerpania, ktoré som niektoré dni cítila sa nedá opísať slovami.

Predstavte si, že vstávate o 3 ráno. Naplánovaný odlet je o 6:30. Let je dlhý 8 hodín. Pristávate o 18:00 miestneho času. Po lete idete ešte pol hodiny autobusom z letiska na hotel, dáte rýchlu sprchu, prezlečiete sa a idete do mesta. Možnosť jesť ázijské pouličné jedlo si nemôžete nechať ujsť.

Chcete vidieť mesto aj počas denného svetla a tak obetujete svoj spánok a nastavíte si budík na ráno. Do hotela prídete 3 hodiny pred tým ako musíte odísť. Spíte 2 hodiny, potom idete na letisko. Let naspäť trvá 9 hodín. Pristávate o 4 ráno. 

Toto je iba jeden príklad letu do Taiwanu a naspäť. Pridajte si k tomu otočku do Indie nasledujúci večer. Vstávate o 11 večer. Vstávate. Takže si potrebujete naplánovať spánok. Predchádzajúci deň ste spali do 4 poobede pretože ste prišli z Taiwanu. Takže ste toho v noci veľa nenaspali. Ale ďalšiu noc nebudete môcť spať vôbec, pretože letíte do Indie a naspäť. Čo urobíte? Povedzte mi.

K tomu si predstavte ako asi vyzeralo plánovanie mojich jedál. A cvičenie. A chodenie von a udržiavanie kontaktov s kamarátmi a rodinou. 

NEUVERITEĽNÉ

Zažila som momenty, kedy som plakala od šťastia. Keď som sa prechádzala po Veľkom čínskom múre. Alebo ked som sedela na terase reštaurácie vedľa opery v Sydney, popíjala som biele víno a jedla syr počas krásneho teplého slnečného dňa. Alebo keď som plávala s delfínmi v oceáne neďaleko ostrova Maurícius. 

Prechádzala som sa Hobbitonom na Novom Zélande, bambusovým lesom v Kyote v Japonsku, okolo pyramíd v Mexiku. Bola som v klietke ponorenej v oceáne, okolo mňa plávali 7 metrov dlhé žraloky. Počas takých momentov zabudnete, že ste naspali za posledné 2 dni iba 3 hodiny. Počast takých momentov potrebujete iba niekoho, kto vás poštípe aby ste uverili, že toto je vaša realita.

V destináciách, do ktorých bol let dlhší ako 4 alebo 5 hodín sme mali väčšinou 24 hodín času pre seba. Do ďalšieho letu, ktorý priviezol ďalších ľudí aj posádku sme si mohli robiť čo sme chceli. Ľudia, ktorí boli príliš unavení spali. Ja som bola unavená tiež, ale tie roky som toho veľa nenaspala. Ja som chcela objaviť nové miesta. A aj som objavila, videla som veľkú časť sveta.

V destinácii som nešla von za celý ten čas iba dvakrát, keď som bola chorá. A potom keď prišiel covid a my sme nemali dovolené odísť z hotela. Ale to je príbeh na niekedy inokedy…

NAUČILO MA TO VEĽA O SVETE A O ĽUĎOCH

Videla som ako ľudia prežívajú v najchudobnejších krajinách sveta. Ghana, Zimbabwe, Angloa, Juhoafrická republika… Priala by som si aby to mohli vidieť všetci. A najmä ľudia, ktorí sú nešťastní a sťažujú sa, pretože ich nový iPhone bol doručený o 2 dni neskôr ako im bolo sľúbené.

K týmto momentom sa vraciam keď cítim, že sa príliš sťažujem. Špeciálne si pamätám jedeň deň, o ktorom som napísala tu. Keď jeden z najchudobnejších ľudí akých som kedy stretla bol aj najštedrejší.

Zažila som aj opačné extrémy. Ľudí, ktorí mi priniesli ich Luis Vuitton batožinu a žiadali ma aby som im ju dvihla a uložila do úložného priestoru nad ich sedadlami. Ja. Haha. Hlas v mojej hlave: “Až naprší a uschne, pitomci!” Realita: Usmiala som sa na nich, otočila som sa na opätku a odkráčala som preč, povedala som im, že musím pripraviť lietadlo na odlet. Chcete byť predsa na Maledivách načas, či nie?

BEZSTAROSTNÉ

Život v Dubaji, práca v Emirates, to bolo ako žiť v inom vesmíre. Neplatila som nájom, účty, doprava na letisko a naspäť bola tiež zabezpečená. Tie malé autobusy sme mohli využívať po celom Dubaji, aj keď sme práve nešli do práce. Práčovne boli v budovách kde sme bývali alebo na letisku, uniformy boli čisté za deň či dva. Pravdaže zadarmo. Donášku jedla som si mohla objednať 24/7, prišla mi až k dverám ešte stále horúca. Aj potraviny, Amazon a všetky ostatné veci. Jedinou mojou povinnosťou bolo ísť do práce. Byť v dobrom psychickom a fyzickom stave. Užívať si. Usmievať sa.

PLNÉ PRAVIDIEL

Dodržiavali sme pravidlá, v porovnaní s ‘normálnymi’ prácami ich bolo celkom dosť. Musela som mať perfektný makeup, nechty, vlasy a pančuchy museli ladiť s mojou farbou pleti, hodinky som musela mať vždy na ruke. Mohli sme nosiť iba určité tvary náušníc a hodiniek. Žiadne inteligentné hodinky, piercing alebo viditeľné tetovania. Uniforma musela byť vyžehlená a topánky vyleštené. 

Či mi to vadilo? Nie, poznala som pravidlá, vedela som čo sa odo mňa očakáva od momentu, kedy som vkročila do miestnosti v hoteli neďaleko letiska London Heathrow, do miestnosti kde nám o všetkých týchto podmienkach hovorili. A hovorili aj o úžasných benefitoch práce do ktorej som sa zamilovala. Akceptovala som to.

Pretože toto je to, čo si predstavíte, keď sa povie letuška Emirates. Farby, luxus, úsmevy, pohostinnosť.

Či mi to chýba?

Toto bol môj svet, môj životný štýl, ktorý som žila 43 mesiacov, takmer 3 a pol roka. Narušené covidom, zažila som aj nečakané zvraty a výzvy. Milovala som to. To všetko, vyčerpanie a pravidlá, radosť z objavovania nových miest a super plat, všetky tie noci bez spánku, priateľov na 24 hodín, ktoré sme strávli v destinácii. Splnila som si obrovské množstvo cestovateľských snov...

Áno, občas mi to chýba. Ale mala som svoje dôvody prečo som odišla. A za možnosť zažiť životné dobrodružstvá budem naveky vďačná.

Chcete si uloviť túto prácu snov?

Čo ROBIŤ a čo NEROBIŤ, moje chyby a správne kroky. To všetko je tu pripravené pre vás. Veľa šťastia!