KAMBODŽA - moja najobľúbenejšia krajina na svete
Keď niekto spomenie Kambodžu, moje srdce sa rozhorí. Do tej krajiny som sa zamilovala. Zamilovala som si prírodu, pamiatky, kultúru a ľudí. Prečo?
V Kambodži som bola dvakrát. Prvýkrát keď som tam letela pracovne - pracovala som ako letuška. Vedela som, kde sa krajina nachádza, pretože som mala jedno z jej nádherných miest na svojom zozname cestovateľských snov - Angkor Wat na severe krajiny. Tento prvýkrát som však letela do hlavného mesta - Phnom Penh. A viete čo? Do Angkor Wat som zavítala o pár mesiacov neskôr! Aj o tomto dobrodružstve vám napíšem neskôr! Teraz sa sústreďme na výlet číslo jedna…
Prvýkrát v Kambodži
Netušila som, čo od tejto krajiny očakávať. Nepoznala som nikoho, kto tam bol na dovolenke, dokonca ani pracovne v rámci našej spoločnosti. Áno, nemusela som ísť von, v krajine sme zostávali iba na 24 hodín predtým ako sme leteli naspäť do Dubaja. Mohla som si odpočinúť, ísť do fitka, možno k bazénu ak by tam bol. Ale nie, to nie som ja. Chcela som vidieť viac ako len hotelové haly. A tak som začala hľadať informácie na internete.
Čím viac som čítala, tým viac moja zvedavosť rástla. Malá krajina, veľmi vlhká a teplá, prešla si strašnými vecami, o ktorých moderný svet nehovorí. Pred menej ako pol storočím tu ľudia bojovali proti samotným diablom a zvíťazili, čo ich urobilo silnejšími.
5 najlepších miest, ktoré treba vidieť v hlavnom meste Kambože - Phnom Penh
- Hlavné trhovisko (Central Market)
- Wat Phnom Daun Penh
- Kráľovský palác (Royal Palace)
- Národné múzeum Kambodže (National Museum of Cambodia)
- Choeung Eg - Genocidal centre
1. Hlavné trhovisko (Central Market)
MILUJEM trhy v Ázii. V akomkoľvek meste, malom alebo veľkom, nájdete na trhoch všetko na čo si len pomyslíte - čerstvé aj varené jedlo, oblečenie, kozmetiku, elektroniku… Je to ako obrovské obchodné stredisko, ale toto je menej organizované a viac zábavné! Ceny sa dohadujú a viete si tu nakúpiť za lacno.
Trh v Phnom Penh je plný čerstvých kvetov, ovocia a surového hmyzu, ktorý čaká na uvarenie - tarantule, šváby, a tak ďalej. Nemusíte si kupovať zrovna ten hmyz, ale kúpte si ovocie! Nie to, ktoré je už nakrájané a pripravené na jedenie, ak teda nechce stráviť nejaký ten čas zamknutý v kúpeľni. Ale celá čerstvá marakuja vám zmení život. Zaplatíte za ňu 10% z ceny, ktorú by ste zaplatili v Európe. A chutí 2000 krát lepšie.
2. Wat Phnom Daun Penh
Pár minút chôdze od hlavného trhu nájdete miesto, ktoré pritiahne vašu pozornosť. Nachádzajú sa tu zaujímavé hodiny, na malom trávnatom kopci pod chrámom, ktoré ukazujú miestny čas - ale nie digitálne ako na námestiach v mestách, ale s ručičkami. Celé hodiny sú položené na tráve, akoby z nej vyrastali!
Od hodín sa vydajte smerom nahor do kopca k budhistickému chrámu. Po ceste budete míňať krásne vyzdobené malé chrámy, farebné a plné milodarov. Nečakajte, že budete mať z vrchola chrámu nádherný výhľad, keďže je tam všade veľa stromov, ale bielu pagoda sa oplatí vidieť.
3. Kráľovský palác (Royal Palace)
Časť miesta, kde králi Kambodže žijú až doteraz je pre verejnosť otvorená každý deň - okrem dňa, kedy som navštívila Phnom Penh! Jednoducho som nemala šťastie, vyzeralo to, že sa tam práve diala nejaká slávnosť. Celá hlavná cesta pred palácom bola tiež prázdna a uzavretá. Vďaka čomu mám z toho dňa originálnu fotografiu!
Palác pozostáva z niekoľkých budov, z nich je polovica otvorená verejnosti. Podľa toho, čo som našla na internete predtým ako som tam prišla, môžete sa tam ísť pozrieť na kráľovský trón, ktorý sa stále používa počas korunovácií a kráľovských svadieb, sochy predošlých kráľov a peknú khmérsku architekútu.
4. Národné múzeum Kambodže (National Museum of Cambodia)
Toto miesto sa nachádza hneď vedľa Kráľovského paláca, tak som si ho išla pozrieť aspoň zvonka.
Architektúra je podobná budhistickým chrámom. Podľa informácií pri vstupe, v múzeu nájdete peknú kolekciu umenia khmérskej kultúry - pôvodných obyvateľov Kambodže, ktorí tvoria až 90% populácie veľkej 17 miliónov ľudí.
Prečo som nechcela toto múzeum navštíviť? Predovšetkým preto, že som bola už v nespočetnom množstve múzeí po celom svete a podobné ázijské umenie som videla v Louvri a v Britskom múzeu v Londýne. A tiež preto, že som mala pocit, že toto nebude moja posledná návšteva Kambodže (a mala som pravdu!), takže budem mať ešte možnosť takéto miesta vidieť. Ale najmä preto, že som mala na pláne navštíviť niečo veľmi rozdielne a netradičné. Niečo, kam ani jeden z mojich kolegov, ktorý boli ten deň so mnou v meste nechceli navštíviť…
5. Choeung Eg - Genocidal centre
Možno ste názov Killing Fields (Vražedné polia) počuli už predtým, možno ste videli film. Ja som o tejto časti histórie Kambodže počula prvýkrát v čase, keď som sa rozhodla miesto navštíviť. Táto tragédia sa udiala v 70-tych rokoch 20. storočia.
Áno, pred 50 rokmi, po 2 svetových vojnách a ku koncu Vietnamskej vojny, keď bolo už toľko životov zničených. Rozdielom pre mňa bolo, že o týchto vojnách sme sa učili na hodinách dejepisu. Nikto mi nerozprával o tomto, ani o genocídach, ktoré sa diali (a stále dejú) v Afrike a v ďalších krajinách…
Nevedela som, čo očakávať. Počas stredoškolského výletu som navštívila Oswiecim v Poľsku a to bol veľmi intenzívny zážitok. Viete si predstaviť, že toto bolo ešte horšie?
Jedno z najintenzívnejších miest aké som kedy navštívila
Ešte aj teraz keď o tom píšem mi naskakujú zimomriavky. V hlave vidím ľudské kosti, ktoré plávajú na hladine malého jazera. Vyplavujú sa každú sezónu dažďov z množstva sériových hrobov, ktoré sa už ani nesnažia spočítať a starať sa o ne, keďže sú úplne všade. Počujem audio sprievodcu, ktorý mi opisuje detaily hororov, ktoré sa tu diali nevinných ľuďom, ktorí boli zavraždení iba preto, lebo boli z odlišnej etnickej skupiny, “priliš inteligentní”, nábožensky založení alebo by boli inak nebezpeční pre Khmer Rouge - komunistickú stranu, ktorá stála na čele Kambodže.
Vplyv tohto miesta a veci, ktoré vidíte sú zintenzívnené nahovoreným sprievodcom, ktorého dostanete pri vstupe. Dostanete svoje sluchadlá a sprievodcu si púšťate podľa značiek, pri ktorých sa pri prechádzke týmto miestom zastavíte. Nevyrušuje vás nikoho rozprávanie alebo turistická skupina. Takže to zažijete v plnom rozsahu.
Prázdne smutné tváre, veľa ľudí plakalo. Toto je miesto, o ktorom som sa nerozprávala takmer s nikým. A detaily o ňom nechcem písať ani sem, pretože si myslím, že čokoľvek by ste si prečítali by nemalo taký dopad ako skutočný pocit byť tam. Predtým, ako sa sem vyberiete si prosím pozrite viac informácií na internete. A toto miesto určite navštívte. Malo by o tom vedieť viac ľudí. Môžem vám garantovať, že na tú návštevu nikdy nezabudnete a budete aspoň o trochu vďačnejší za to, čo vo svojom živote máte a ako žijete v bezpečí.
A čo bolo pre mňa najprekvapujúcejšie?
Ľudia v Kambodži
Keď som opúšťala Killing Fields a vracala naspäť slúchadlá, pani pri východe mi poďakovala. Ale nie takým tým štýlom ochrankára, ktorý vám poďakuje za návštevu keď opúšťate nejakú atrakciu. Poďakovala mi, že som si našla čas a záujem aby som sa prišla pozrieť na to, čo sa tu dialo, a ďakovala tak úprimne, že mi to ešte aj teraz vohnalo slzy do očí. Oni sú na svoju históriu veľmi hrdí, sú hrdí na to, že to prežili!
Ale toto nebolo iba o nej. Toto bol pocit, ktorí som mala počas celého dňa stráveného v meste.
Tak napríklad: V hoteli sme dostali spolu s našimi kľúčami od izieb aj malé kartičky s menami miestnych atrakcií v angličtine a v miestnom jazyku a s adresou hotela. A s preloženou vetou: Prosím, zoberte ma do tohto hotel. Jediný hotel na svete, kde som takéto niečo videla. Tak úžasný nápad! Takže keď som sa presúvala po meste, nemusela som nikomu nič vysvetľovať a hľadať na mapách Google.
Tuk-tuky sú niečo ako malé motorky s miestom pre 2-4 pasažierov v ich zadnej časti. Veľakrát sú vyrobené doma priamo ich majiteľmi a prispôsobené potrebám tejto krajiny. Doprava je tu šialená - je tu príliš veľa motoriek a áut, tuk-tuky sú schopné prejsť cez dopravné zápchy lepšie ako obyčajné taxíky. Ja som cestovala do mesta s ďalšími kolegami, ktorí so mnou šli pozrieť prvé 4 z 5 miest, ktoré som navštívila. Nechceli však ísť na posledné miesto a tak som sama zamierali k jednému z tuk-tukov a poprosila som ho, nech ma tam zavezie. Sama. Žena. Trochu šialené? Hm…
Bezpečné aj pre ženy, ktoré cestujú samé
V Ázijskej krajine som sa nikdy necítila pocit nebezpečia. Sama som chodila na výlety v Bangkoku, Austrálii a veľakrát v Európe, takže som si ani neuvedomila ako nie veľmi bezpečne to celé vyzeralo. Mapy v mobile ukazovali, že ideme správnym smerom, Killing Fields boli asi 20 kilometrov mimo mesta. Šofér ma vysadil pri vchode a povedal mi, že ma tu počká a zoberie ma naspäť do mesta.
V múzeu som bola asi 2 hodiny. Keď som z neho vychádzala, na moment som sa zľakla. Čo ak tam nebude? Ako sa dostanem naspäť do mesta?
Vošla som na parkovisko pred múzeom a uvedomila som si, že tých tuk-tukov je tam zaparkovaných minimálne 50. A všetky podľa mňa vyzerali rovnako. A tak som tam stála a rozmýšľala, čo teraz. A vtedy som zbadala chlapíka, ktorý kráčal mojim smerom a kýval na mňa. Ja som si ani nepamätala jeho tvár. Ale on si pamätal moju! Po anglicky rozprával iba trochu, spýtal sa ma, ako sa mi páčila návšteva a zaviezol ma do hotela. A pravdaže ma to stále smiešnu sumu, zopár dolárov.
Turisti sú zvedaví priatelia, nie bankomaty
Títo ľudia sú tak milí, tak poctiví. Nepozerajú na vás ako na bankomat, ako na turistu, ktorý tam prišiel minúť všetky peniaze, takže z nej vycuciame úplne všetky peniaze. Turisti sú pre nich ako zvedaví priatelia, ktorí prichádzajú aby sa naučili o ich kultúre, o ich krajine, najmú tí, ktorí navštívia chrámy, pamiatky a múzeá. Khmérsky ľudia sa neustále usmievajú a snažia sa pomôcť ako len vedia.
Zamilovala som sa a prišla som znova
Môj druhý výlet do Kambodže bol iný - bol to 9-dňový výlet s ruksakom na chrbte. Začali sme ho v Phnom Penh, išli sme na sever navštíviť Angkor Wat a zakončili sme ho na nádhernom ostrove Koh Rong. Cestovala som s jednou z mojich najlepších kamarátiek, ktorá predtým v Ázii nikdy nebola. A zamilovala sa do nej tiež. Pretože keď zistíte o čom rozprávam na vlastnej koži, pochopíte.
Táto krajina je ako mnoho ázijských krajín veľmi špecifická a veľmi iná od nášho moderného sveta. A viem si predstaviť, že to nie je pre každého. Internet nefunguje perfektne, na uliciach sa povaľujú smeti a špina, doprava je šialená a mestá sú hlučné. Ale ten pokoj prírody, úprimnosť ľudí a chute miestnej kuchyne sú veci, ktoré milujem…
Viac o Ázii...
Ak by ste si chceli prečítať viac o mojich výletoch do Ázie, mám pre vás niekoľko možností.
Kuala Lumpur – prekvapivo pekné mesto so zaujímavými miestami, ktoré treba navštíviť!
Singapore – jedno z najzaujímavejších miest, v akom som kedy bola. Tak moderné, tak rušné a multikultúrne!
Taipei – cítila som sa ako hviezda a jedla z toalety. To nevysvetlím. Musíte si prečítať!
The Great Wall of China – dychberúce. Metaforicky aj doslovne!
