Zažite Camino: časť 1 - začiatky nie sú ľahké

13 dní, 315 kilometrov, 14 rozličných miest, kde sme prespávali. Od izby, ktorú sme mali sami pre seba až do miestnosti s ďalšími 89 ľuďmi, ktorí chrápali v rozličných tóninách. To bola naša Púť do Santiaga.

!!! (Predtým, ako sa ponoríte do tohto článku by som vám odporúčila, aby ste si prečítali môj prvý príspevok o Púti do Santiaga. Je to šanca pochopiť celý zážitok a tiež niektoré pomenovania ako albergue a credential, ktoré budem používať) !!!

Púť, ktorú sme kráčali sa volá Camino Francés. Začiatočným bodom je v súčastnosti francúzska dedinka Saint-Jean-Pied-de-Port, ktorá leží na úpätí Pyrenejí. 767 kilometrov ďaleko od Santiago de Compostela, skladá sa z 32 častí - dní, za ktoré sa dostanete do Santiaga. 

Veľmi by som si priala, aby sme mohli prejsť celú púť, ale ani ja ani moja kamarátka nemala toľko voľných dní, aby sme len tak odišli a nechali celý svoj život za sebou. Bol to tiež náš prvýkrát na púti ako je táto, takže sme nevedeli, čo nás čaká. Rozhodli sme sa začať v Leone, meste, ktoré je tretím najpopulárnejším začiatkom púte tejto časti Camina.

Oficiálne kilometre jednotlivých častí verzus naše kilometre

Píšem sem oficiálne kilometre a tiež kilometre, ktoré sme aktuálne prešli každý deň, spolu s časom, koľko nám to trvalo. Na hodinkách som stlačila štart v momente, keď sme vyrazili a koniec, keď sme prišli k nášmu ubytovaniu. Zastavila som ich aj na chvíle, keď sme mali dlhšie pauzy - raňajky alebo obed, keď sme si sadli v reštaurácii/bare a dali sme si dolu batohy.

Tieto časy obsahujú naše menšie prestávky, zastávky keď sme sa potrebovali napiť, občerstviť sa alebo kde sme si užívali výhľad na okolitú krajinu. A kde sme fotili stovky fotiek. Takže áno, časy sa zdajú byť dlhé, ale toto nie sú preteky. Je to cesta, kde sa chodí pomaly, rozpráva sa s cudzincami, oddychuje sa a voda sa dopĺňa z miestnych vodovodov...

DEŇ 0

León, zostáva 315 km do Santiago de Compostela

V deň 0 som letela zo Slovenska do Madridu. Moja kamarátka, ktorá vtedy bývala v Anglicku tam už bola, letela o deň skôr. Čakala ma v kaviarni na jednom z terminálov letiska. Odtiaľ sme zobrali autobus do Leónu, nášho štartovacieho bodu.

Autobusom to trvalo skoro 5 hodín, ale bolo to v pohode, pozerali sme filmy a rozprávali sme sa. Do Leónu sme prišli okolo 16:00.

Všetko po poriadku

Ruksaky sme si nechali na hosteli, keďže sme vedeli, že tu je pár vecí, ktoré sme museli zariadiť predtým ako sa vydáme na cestu. Najdôležitejšia vec - museli sme si zabezpečiť credential. Išli sme do oficiálnej kancelárie - Asociación de Amigos del Camino de Santiago de León. Miesto bolo plné fotografií a máp, boli tu 2 starší muži, ktorí rozprávali po anglicky asi tak ako ja po francúzsky. Nijako. To bola naša prvá výzva, vyjsť z našej komfortnej zóny.

Moja španielčina bola v tom čase na začiatočníckej úrovni, rozumela som a rozprávala som úplné základy. Ale tu som nemala inú možnosť. Požiadali sme o pasy a pán nám ich pomohol vyplniť. Dal nám mapy a vytlačené informácie o mestách po ceste do Santiaga. Bolo vidieť, že ho to veľmi baví! Potom nám porozprávali o fotkách na stene. Úsmev a mávame chlapci! Tak sme sa cítili, keď sme počúvali toho španiela, ktorý rozprávali dosť rýchlo, ale bolo to super! Odišli sme s obrovskými úsmevmi na tvárach. A uvedomením si, že naša španielčina sa bude musieť zlepšiť.

Myslela som si, že v tejto kancelárii bude viac pútnikov, ale nikto počas toho keď sme tam boli neprišiel. Neskôr som si uvedomila prečo. Credentials sa dajú získať aj na iných miestach. Mali ich aj v múzeu, na ktoré sme sa boli pozrieť neskôr. Vo vnútri sme neboli, viac nás zaujímala výborná večera a odpočinok pred veľkým dňom číslo 1.

León vyzerá skvelo, stredoveké mesto so starými budovami, obrovskou katedrálou a múzeom. Určite sa tam oplatí zostať viac ako len pár hodín.

Navečerali sme sa, kúpili sme si raňajky a maličkosti na prvé 2 dni a išli sme skoro spať. Budíček sme si nastavili na skoré ráno.

Ubytovanie

Hostal Covent Garden

Útulné miesto s milým personálom. Veľká spoločenská miestnosť s dostatkom miesta na varenie a odpočinok. Výborná lokalita. 

DEŇ 1

León – San Martin del Camino

24,6 km (kráčali sme 24,95 km)

5:37:15

Zobudila som sa na moje meniny. Moja kamarátka mi dala darčeky - krásny hrnček a najlepší darček na Camino - na zakázku vyrobené tričko s trasou, ktorú sme išli kráčať na chrbte a s našimi menami a dátumom a symbolom Camina - mušľou. Dali sme si raňajky a pripravili sme sa na to, čo nás čaká.

Veľa pútnikov odišlo už pred nami, ostatní sa pripravovali. Vyzeralo to, že už nikto nespal aj keď bola vonku ešte tma. To je vec letného Camina - začať kráčať veľmi skoro ráno predtým ako bude vonku horko.

Mobily a aplikácie sme chceli používať čo najmenej a kráčali sme ako pútnici - nasledovali sme žlté šípky a mušle, väčšinou nakreslené na tmavo-modrom pozadí. Prvá zastávka bola fotka pred katedrálou v Leóne, druhá odfotenie nádhernej mušle na chodníku.

León sme nechali za sebou. Kráčali sme po chodníčkoch na okraji cesty, cez polia, cez malé dediny. Išlo to celkom fajn, väčšinou rovinka. Ale neskôr začalo byť horko. Veľa kilometrov sme kráčali pod priamym slnkom.

Môj fotoaparát som mala na jednom alebo druhom pleci, na krku alebo len tak v ruke celú cestu. Chcela som po ceste veľa fotiť. Bolo by to otravné, ak by som ho vyberala a dávala do ruksaku každých pár minút. Toto rozhodnutie som takmer oľutovala v momente, ktorý ohrozil celú moju púť. 

Prvý deň bol začiatok a takmer aj koniec môjho putovania

Kráčala som v turistických topánkach, takých čo siahajú nad členky. Boli pohodlné a bezpečné proti vyvrtnutiu si členka. Ale nie proti môjmu nie tak veľmi rozumnému rozhodnutiu. 

Moje šnúrky boli zaviazané, ale nemala som ich zachytené okolo vrchných dvoch háčikov. Dôvod? Bolo mi horko a chcela som dať chodidlám trochu viac priestoru na dýchanie. Šnúrky boli dlhé a visali mi zo strán. Kráčali sme celkom fajn rýchlosťou, tešili sme sa, že budeme v albergue za necelý kilometer. 

Zrazu sa mi jedna zo šnúrok zachytila o háčik na druhej topánke. Nemala som ani čas reagovať, potkla som sa a padla som na poľnú cestu pokrytú drobným štrkom a kamienkami. S 9 kilami na chrbte a s foťákom v mojej ľavej ruke.

Skončila som tak, že som kľačala na ľavom kolene a podopierala sa pravou rukou, ľavú som držala vysoko vo vzduchu. Moja šokovaná kamarátka ma išla ratovať, zisťovala, či som v poriadku. Povedala som jej, nech najskôr pozrie, či je v poriadku foťák. Bol neporušený vďaka môjmu reflexu zachrániť ho namiesto ochránenia vlastných končatín. Moje koleno a moja ruka krvácali a rany boli plné špiny. Umyli sme to zvyškom pitnej vody, ktorú som mala vo fľaši. Dokráčali sme do albergue.

Dámy, ktoré miesto prevádzkovali sa pýtali čo sa stalo, chúďa dievča - hovorili. Jedna z pútničiek bola zdravotná sestra, tiež ponúkla pomoc. Našťastie poznám samú seba dosť dobre, už som mala za sebou nespočetné množstvo rán a modrín. Mala som zo sebou lekárničku, ktorá obsahovala aj lekársku dezinfekciu - tú strašnú tmavo-hnedú - najkoncentrovanejšiu, ale aj najbolestivejšiu. Umyla som si to s mydlom, vypýtala som si ľad aby som zabránila opuchu a zmiernila bolesť. Zatiaľ, čo sa moja kamarátka kúpala v bazéne, ja som pila pivo a ihlou z môjho setu na šitie som si z rán vyberala špinu. 

Bála som sa, čo to urobí keby sa to zapálilo. Bolo horko, cesty boli prašné, mať to celý deň zaviazané tiež nebola dobrá možnosť. Takže som si na to liala dezinfekciu 3 krát denne, každý deň našej cesty. A urobila som výbornú prácu. Rany boli na začiatku opuchnuté, ale pekne sa hojili, bez zápalu a kráčala som normálne. Mám z toho dňa jazvy, ktoré mi pripomínajú, že dokážem ísť ďalej aj po tom ako spadnem.

Reštaurácie

• Hostal, Restaurante y Cafetería – Avenida II - Avenida II - vedľa rušnej cesty, s veľa zaparkovanými kamiónmi na mieste, ktoré vyzeralo ako veľmi rušný motel. Nebolo to najlepšie miesto alebo výhľad, ale jedlo bolo dobré. Mali španielsku omeletu a Aquarius. A to nám stačilo.

Moje odporúčanie

Prestávku si urobte skôr, v jednej z dedín predtým - buď v San Miguel del Camino alebo Valverde de la Virgen a najedzte sa na nejkom peknom mieste. My sme si to vopred nepremysleli a v tom momente sme už boli príliš hladné a unavené na to aby sme kráčali ešte ďalej. Bola to dobrá lekcia. Na druhý deň a všetky ďalšie dni sme si robili prestávky častejšie, ešte aj predtým ako sme sa cítili unavené a jedli sme viac. Fungovalo to perfektne.

Ubytovanie

Albergue Vieiras

Také krásne miesto. Ľudia, ktorí sa oňho starali boli veľmi milí. Bol tam bar a reštaurácia ponúkajúca jedlo celý deň, večeru zdieľanú na obrovskom jedálenskom stole a raňajky. My sme sa tam najedli keď sme prišli a mali sme aj večeru s ostatnými. Bol to najkrajší začiatok cesty! Malá záhrada mala veľa miesta na sedenie, húpacie siete a bazén. Albergue je postavené na úplnom začiatku dedinky, perfektné miesto vedľa cesty.

DEŇ 2

San Martín del Camino – Astorga

23,7 km (prešli sme 25,16 km)

6:14:23

Zobudili sme sa, zobrali oblečenie, ktoré sme oprali a nechali vyschnúť deň predtým a začali sme kráčať. Začiatok bol fajn, kráčali sme popri ceste ale popri stromoch a kríkoch. Zastavili sme sa na raňajky na peknom útulnom mieste, kde sme stretli veľa pútnikov, ktorých sme už poznali zo dňa predtým alebo sme s nimi spali v rovnakom albergue.

Bol to začiatok celého zážitku, kedy sme stretávali rovnakých ľudí počas kráčania, mali sme prestávky na rovnakých miestach, jedli sme v rovnakých reštauráciách a spali sme v rovnakých albergues. Rozhovory boli iné. Žiadne diskusie o kariére a práci, o tom koľko má kto diplomov, alebo či majú partnerov. Bolo to viac o cestovaní, cieľoch, budúcnosti, zážitkoch, bolo to zaujímavé.

Táto etapa nebola tak rovná ako predchádzajúca, ale bolo to v pohode. Kráčali sme prírodou, cez veľa polí a ďalej od ciest a páčilo sa nám to.

Pár kilometrov pred Astorgou sme na vrchole kopca našli prekvapenie. Ani neviem ako by som to nazvala. Zóna na relaxovanie?

Predstavte si záhradu s trávou, stromami, malinkým domčekom, miestami na sedenie, húpacími sieťami a bufetom. Bol tam obrovský stôl plný jedla, ovocia, orieškov, sušienok, vody a ďalšieho. Na stole boli tiež mince. Muž, ktorý toto miesto spravuje kupuje potraviny v Astorge a ponúka ich za dobrovoľný príspevok pútnikom, ktorí tadiaľto prechádzajú. Niektorí si tu iba oddýchnu, niektorí sa tu rozhodnú aj prespať.

Občerstvili sme sa a pokračovali sme v chôdzi. Prišli sme k peknej vyhliadke na kopci, odkiaľ už bola vidieť Astorga. Kríž a zopár lavičiek, zjedli sme niečo viac a pripravili sme sa na posledné kilometre.

Začala to byť výzva, už sme boli v meste, ale nie až tak blízko albergue. Rozprávali sme sa, potom sme boli ticho. Ja som si v hlave spievala. Rozprávala som sa sama zo sebou - ľavá, pravá, ľavá, pravá, pokračuj. Posledných pár metrov k albergue bolo do kopca. Ale zvládli sme to, trochu sme si odpočinuli a išli sme sa pozrieť do mesta.

Astorga je veľmi pekné mesto, chceli sme z neho trošku aj vidieť. Najkrajšie 3 miesta, ktoré treba vidieť:

• palác Gaudiho
• katedrála
• hlavné námestie s radnicou

Všetko sme si to pozreli, išli sme do supermarketu na nákup občerstvenia na ďalšie dni, dali sme si večeru v peknej reštaurácii a deň sme zakončli v parku vedľa albergue. Ľahli sme si do tieňa stromu a len sme odpočívali. Toto bolo to skutočné camino. Kráčať a odpočívať, nestarať sa o nič iné.

Reštaurácie

• Bar el Puente in Hospital de Órbigo - výborné miesto na raňajky s malou záhradou, kde pobehujú sliepky, varené raňajky, pečivo a káva.
• Restaurante Bar Arnal in Villares del Órbigo - tu sme sa zastavili iba pre niečo na pitie a na toaletu, ale vyzeralo to ako veľmi pekné miesto aj na jedlo. Bola tu peknunká malá socha pútnika.
• La casa de los dioses - miesto, ktoré som už spomínala, s občerstvením a miestom na odpočinok na vrchole kopca.

Ubytovanie

Albergue Siervas de Maria

Najlacnejšie ubytovanie aké sme mali, platili sme iba 5 eur. Bol to bývalý kláštor. Mal pekne vybavenú kuchyňu spojenú s malou terasou. Toto miesto bolo kto prv príde ten prv melie - nedalo sa dopredu zarezervovať.

Niečo navyše

Aké to je prespávať v hosteloch a albergues počas Camina

Obidve sme s kamarátkou už prespávali v hoteloch, v izbách, ktoré boli zdieľané s cudzími ľuďmi, ale nevedeli sme či bude toto bude rovnaký zážitok. Nebol…

Albergues sú perfektne pripravené na zabezpečenie všetkého, čo pútnici potrebujú. 

1. Všade, kde sme prespávali boli poschodové postele, aby sa tam zmestilo viac pútnikov.
2. Všetky albergue mali buď práčku (niekedy dokonca aj sušičku) alebo aspoň umývadlo na opratie oblečenia. Väčšina z nich mala k dispozícii aj mydlo na pranie prádla alebo prací prášok. Oblečenie sa sušilo na miestach na to špeciálne určených - buď na sušiakoch alebo na obyčajných šnúrach na prádlo. 
3. Ľudia sa tu nezabávajú neskoro do noci ako v normálnych hosteloch. Niektorí idú spať o 8 večer, niektorí o 10. Pretože alarmy začínajú zvoniť o 5 ráno. Také pekné ticho počas noci, nikto neprichádza opití alebo nezažína svetlá.
4. Spoločenské miestnosti, kde sa môžete najesť nájdete v každom albergue. V niektorých sú aj zdieľané kuchyne, niektoré majú malé reštaurácie a varia za malý poplatok pre pútnikov večere a raňajky. 
5. Posteľné prádlo môžete nájsť od klasického kompletu - vankúše, prikrývky a návlečky až po iba vankúš a jednorazovú návliečku na vankúš a plachtu, ktoré dostanete pri ubytovaní. Toto dáva ubytovaniam možnosť aby sa pripravili na pútnikov, ktorí prídu skôr a aby udržiavali miesto čisté. Je to rozumné, predstavte si, že by tieto miesta museli všetky svoje návliečky prať každý jeden deň, keďže 95% pútnikov zostane iba jednu noc. Takže zo sebou musíte nosiť spací vak, v ktorom budete spať, alebo ktorý použijete ako prikrývku.
6. Topánky sa nechávajú pred izbami - po celodennom chodení je to pochopiteľné.

Pokračujte časťou 2!

Dni 0 - 2 boli iba začiatkom. Viac výziev a viac zaujímavých miest a ľudí sa udialo počas dní 3 and 4!

Napríklad, ako sme boli zamknutí vnútri jedného z albergue a takmer zmeškali východ slnka, na ktorý sme sa tak veľmi tešili!

Môj instagram je zdrojom informácií a fotiek

Pozrite si moje príbehy na mojom Instagrame. Budem tam pridávať aj viac fotiek, videí a príbehov, už od dnes až dokiaľ publikujem všetky časti Púte do Santiaga: deň za dňom.