Zažite Camino: časť 6 - najlepšia chobotnica a štátny sviatok

10 dní za nami, 3 dni pred nami. Bolo to až nereálne. Už sme prešli viac ako 200 kilometrov a vyzeralo to tak, že to zvládneme! Ale predtým, ako sa to podarilo sme museli zdolať ešte niekoľko prekážok…

DEŇ 11

Palas del Rei – Arzúa

28,5 km (kráčali sme 29,57 km)

6:56:00

Najdlhšia etapa, v ten deň sme kráčali takmer 30 kilometrov. Ale nebol to najdlhší deň, moje hodinky ukazovali 7 hodín a 10 minút po dni číslo 4. Aj my sme cítili, že to bol najnáročnejší deň, deň kedy sme prešli cez hory.

Kravy sú všade, znova

Ďalší deň, kedy sme kráčali cez polia a lúky a malé dediny plné kravých exkrementov na ceste. Tentokrát ale nepršalo, takže to bolo o trochu lepšie. Urobili sme si z toho srandu a poslali fotku kamarátke. Kravy tu boli znova prvé, dobré ránko!

Tento deň bol dlhý, ale cítili sme sa dobre. Nebolo už tak horko a v ceste nám nestáli žiadne hory. Jediná výzva dňa bolo to, aby sme si neobjednali ešte ďalšiu chobotnicu a namiesto toho sa postavili a pokračovali v kráčaní…

Reštaurácia servírujúca najlepšiu chobotnicu

Túto reštauráciu som mala poznačenú v mojom zápisníku. Na miesto sme prišli po 10. hodine ráno, objednali sme si pivo a tanier chobotnice. Pivo o 10 ráno? V Španielsku to je všetkým jedno. Ľudia si tu môžu robiť čo chcú bez toho, aby ich niekto súdil. 

Reštaurácia je postavená zčasti s otvorenou kuchyňou, kuchár, ktorý varí chobotnicu je vpredu, takže ľudia, ktorí prechádzajú okolo reštaurácie ho vidia ako varí a porcuje. Malé kúsky ponúka aj ako ochutnávku. My sme sa naňho pozerali tiež, bolo to až bláznivé koľko chobotnice sa na tom mieste uvarilo iba počas toho ako sme tam boli.

Priniesli nám chobotnicu s chlebom a pivo. Po prvom súste sme súhlasili, že to bola najlepšia chobotnica, akú sme kedy jedli a jedno z najlepších jedál aké sme kedy ochutnali. Bolo to perfektne uvarené, roztápalo sa to na jazyku keď sme prežúvali. Doplnené s koreninami, ktoré zvýrazňovali chuť. Mäkký chlieb a studené pivo k tomu. To by som mohla jesť každý deň!

Arzúa

V ten deň sme kráčali cez les, prekročili sme malý potok. Bolo tam pekne. Arzúa bolo malé mesto, nič špeciálne. Tam sme si posledný krát prepláchli svoje oblečenie. Nabudúce budeme prať až doma! Teda aspoň moja kamarátka. Ja som pokračovala v cestovaní a po Camine som strávila zopár dní v Portugalsku.

Ubytovanie

Albergue los Caminantes - dobré ubytovanie, priemerné a pohodlné.

Reštaurácie a bary

• Pulperia a Garnacha - reštaurácia, ktorej som venovala celý jeden odstavec. Tu sa jednoducho musíte zastaviť a ochutnať chobotnicu, aj keď ste ju nikdy predtým nejedli.
• Churrería O’Furancho d’Santiso in Arzúa - pekná reštaurácia, jedlo bolo tiež vynikajúce!

DEŇ 12

Arzúa – O Pedrouzo

19,3 km (kráčali sme 19,29 km)

4:40:08

Ráno sme si išli pozbierať prádlo a zistili sme, že ešte nie je suché. Toto sa nám stalo po prvýkrát, všetko vždy do rána uschlo, keďže väčšina našich dní bola suchá a horúca. Dni v Galícii boli viac vlhké a nie až tak teplé, oblečenie nám visalo na šnúrach vo vnútornej terase. 

Čo už, urobili sme to, čo sme videli robiť ostatných pútnikov. Použili sme zatváracie špendlíky, ktoré sme si zbalili a zavesili sme si oblečenie na batohy, takže sa sušili zakiaľ sme my kráčali. Predtým sme videli veľa oblečenia, dokonca aj spodného prádla, ktoré viselo na batohoch ostatných. Toto bol úplne bežný postup.

Po tom, čo sme kráčali deň predtým bola toto iba krátka prechádzka. Užili sme si to, fotili sme sa. Prešli sme okolo veľmi zaujímavej reštaurácie, ale bola zatvorená!

Koľko fliaš je príliš veľa fliaš?

Bolo to uprostred ničoho, v malej dedine. Fľaše od piva boli všade, visali na klincoch alebo boli prilepené na drevených oblúkoch, ktoré by boli inak ovešané kvetmi alebo rastlinami. Boli na stromoch, lavičkách, múrikoch. Neboli sme jediné, ktoré sa tu zastavili a fotili. 

Bolo nám ľúto, že to bolo zatvorené. Možno sme tam boli príliš skoro? Bolo to pred 9 ráno a my sme chceli pokračovať v kráčaní. Nebol tam žiadny oznam o tom, kedy otvárajú. Viac fotiek z toho, ako to vyzerá vnútri si môžete pozrieť na Google Mapách, sú od pútnikov, ktorí tam nejaký ten čas strávili!

Bazén je za €5

Príchod do posledného albergue bol zvláštny. Bolo to posledné ubytovanie, ktoré sme zdieľali s inými pútnikmi. Posledné miesto, kde sme mohli stretnúť ľudí, ktorých sme stretávali posledné dva týždne.

Bol tam bazén! Ale boli sme upozornené, že musíme prevádzkarom dať vedieť predtým ako sa budeme chcieť ísť kúpať, keďže sa za jeho použitie sa platilo €5 na osobu. Celú cestu sme sa tešili sme sa na to, že budeme tráviť noc v albergue s bazénom. Nevadilo by nám zaň zaplatiť navyše, bolo to divné, ale čo už. Ale hádajte čo? Počasie bolo v ten deň strašné! Bola zima, väčšinu poobedia pršalo, malo to tak ďaleko od počasia vhodného na kúpanie ako sa len dalo. Boli sme sklamané.

Pranie legín mokrými utierkami a žehlička na vlasy

Tu sme si mohli porovnať pútnikov, ktorí kráčali poriadne Camino s turistami, ktorí si sem prišli užiť prechádzku a byť v pohodlí ako to len bolo možné. 

V ten deň som si neplánovala prať oblečenie, ale uvedomila som si, že ďalší deň bude pravdepodobne zima a pršať a mala som so sebou iba jedny legíny, tie, ktoré som mala v ten deň oblečené. V ten deň sme sa vôbec nespotili, takže som ich mohla ešte použiť. Ale boli celé čierne a až po kolená od bahna. Našla som mokré utierky a tak som ich “oprala”. Mala som ich stále na sebe, s mokrými utierkami som ich prechádzala hore a dolu až dokiaľ som sa nezbavila všetkého blata. Vyriešené!

Medzitým sa pri nás vo svojich veciach hrabal pár, ktorý bol zbalený v malom kufri s tvrdým obalom. Dievča ho otvorilo a na vrchu jej oblečenia ležala žehlička na vlasy. Žehlička na vlasy na Camine. Zachichotali sme sa a prevrátili sme očami. Aký luxus!

Štátny sviatok v O Pedrouzo

O Pedrouzo je malá dedina s jednou hlavnou ulicou. Je v nej málo reštaurácií, v jednej z nich sme sa naobedovali dokiaľ tam ešte nebolo veľa pútnikov. Išli sme do potravín aby sme si nakúpili nejaké sladkosti a občerstvenie na posledný deň. 

Nuž, ale bolo 15. augusta. V Španielsku to je štátny sviatok. To preto bolo tak veľa reštaurácií zatvorených! A nanešťastie aj potraviny. Plán B?

Na ceste do dediny sme videli benzínovú pumpu, takže sme kráčali z jedného konca dediny na druhý. Nemali tam ani sendviče. Kúpili sme si zmrzlinu, čipsy a čokoládu. Boli sme znova hladné. Tak sme sa rozhodli, že sa pôjdeme navečerať. 

Odišli sme bez zaplatenia

Reštaurácie boli nenormálne plné! Keďže ich bolo otvorených iba niekoľko. Do jednej sme si sadli, chvíľu sme museli čakať aby sme si mohli objednať pizzu. Potom sme čakali 30 minút, 45… Môj level podráždenosti z hladu sa zhoršoval. Mávali sme na čašníka. Veľa šťastia! Bol tam taký chaos, že to bolo až šialené. Ľudia čakali na zaplatenie, na objednanie, na jedlo, potom prišla veľká skupina ľudí, ktorí dostali ich pizzu a my stále nič. Viac ľudí prichádzalo aby si zobralo svoju pizzu zo sebou.

Po viac ako hodine nám bolo povedané, že na nás zabudli. Postavili sme sa a odišli sme. Bolo to prvýkrát, čo som z reštaurácie odišla bez zaplatenia. Mali sme každá pivo a štamprlík kávového likéru (ten musíte ochutnať!). Bolo mi to jedno. Obsluha bola jedna z najhorších, akú som kedy zažila.

Večera dňa - koláč a smoothie

Skúsili sme ešte jednu reštauráciu, kde sme videli sedieť pútnikov, ktorých sme poznali. Bolo nám povedané, že musíme na jedlo počkať hodinu. Vypýtali sme si chleba s maslom a šunkou. Čokoľvek! Stále rovnaká odpoveď. Takže sme skončili v zmrzlinárni, kde sa mi podari uchmatnúť si posledný kúsok koláča, ktorý mali a nejaké mangové smoothie. Išli sme spať hladné. A tú dedinu už nikdy v živote nechcem vidieť. Bolo to pravdepodobne najhoršie poobedie celého Camina.

Ubytovanie

Albergue Mirador O Pedrouzo - bolo to pekné, na hlavnej ulici na začiatku dediny. Kúpeľňa bola určená na zdieľanie medzi veľa ľuďmi, bola väčšia v porovaní s ostatnými albergues, bola tam sprcha a toaleta. Ale na našom poschodí boli iba dve kúpeľne.

Bary a reštaurácie

Casa Tía Dolores - bar s množstvom fľaší, ktorý som už spomínala. Ak si tam chcete urobiť prestávku, otváracie hodiny si pozrite vopred.

Niečo extra na dnes - Denná rutina

My sme kráčali ‘iba’ 13 dní, ale stretli sme pútnikov, ktorí kráčali celé Camino počas 32 dní alebo aj viac. Bola to veľká záťaž pre telo aj myseľ, takže sme museli mať určitú dennú rutinu aby ste to prežili a mohli pokračovať ďalší deň.

Ráno

1. Nerušte budík, musíte sa zobudiť načas!

Môžete namietať, že toto je druh dovolenky. Áno, nemusíte vstávať aísť do práce, počast týchto dní nie ste zodpovedný za nič a za nikoho. Ale čím neskôr vstanete, tým neskôr začnete kráčať. A to je kritické, najmä počas leta, kedy počas dňa teploty šialene stúpajú. Väčšinu dní kráčate pod priamym slnkom a tam môže byť poriadne horko. 

My sme si obyčajne nastavili budík na 5 alebo 5:30 ráno a chceli sme opustiť albergue do hodiny, všetko to záležalo na dostupnosti kúpeľní. Takto sme si mohli užiť hodinku alebo dve pred východom slnka a potom ani tie prvé hodiny dňa neboli také teplé. Zbaľte si čelovku!

2. Predtým ako začnete kráčať sa najedzte

Nemusia to byť kompletné raňajky. Ale nevynechajte jedlo úplne. Môžete si dať energetickú alebo proteínovú tyčinku, mufiny alebo nejaký druh pečiva alebo aj čipsy alebo sušienky.

Po približne hodine kráčania sme sa vždy zastavili v miestnej reštaurácii alebo bare, sadli sme si a dali sme si poriadne raňajky - španielsku omeletu, kávu, pečivo,…

Počas kráčania 

3. Doplňte si vodu kdekoľvek to pôjde

Aj keď vám chýba vo fľaši iba málo, zastavte sa pri fontánke s pitnou vodou, napite sa a doplňte si vodu. My sme sa naučili, že väčšina fontánok, ktoré sme našli boli s pitnou vodou, okrem tých, kde bol vyslovene nápis, že voda nie je pitná. Žiadny nápis - žiadne nebezpečenstvo. Ak to chcete mať úplne bez hazardu, môžete o vodu požiadať aj v ktoromkoľvek bare alebo reštaurácii, dokonca aj keď si tam nič nekúpite. Vodu z vodovodu radi poskytnú pútnikom zdarma.

4. Použite toaletu kdekoľvek je to možné

V každej reštaurácii alebo bare, kde budete mať prestávku, aj keď si myslíte, že to v tom momente nepotrebujete. Stále je lepšie použiť toaletu tam, ako potom hľadať pohodlné miesto v kríkoch.

5. Počas dňa jedzte malé jedlá

Táto rada je od bežeckého trénera z tréningu na maratón - jedzte pre svoje budúce ja, nie pre to súčasné. Jesť až keď ste hladní je už počas cvičenia neskoro, aj počas prechádzky. Vaše telo začne mať problémy s energiu keď sa objaví hlad. Sledujte si ako často jete a snažte sa dať si niečo každú hodinu alebo dve. Cukor, sacharidy a kofeín budú počas tejto cesty vašimi najlepšími priateľmi. 

Po tom ako dokončíte svoje kilometre

6. Ponaťahujte sa a na pár minút si sadnite

Vyzujte sa a choďte ku svojej posteli. Dajte si dole batoh a začnite sa naťahovať. Ja viem, veľa ľudí sa nenaťahuje ani pred alebo po cvičení vo fitku. Tí si asi môžu dovoliť mať na druhý deň svalovicu. Vy ale nie! Vy budete ďalší deň znova kráčať. Takže si natiahnite svaly, najmä tie na nohách a povykrúcajte si aj chrbát a ramená. Ak tam máte dosť miesta, na pár minút si ľahnite na podlahu alebo si aspoň sadnite. Neležte v posteli, ste pravdepodobne spotení a špinavý po celom dni a mohli by ste tak zaspať.

7. Sprcha a prezlečenie sa do iného oblečenia a topánok

Sprcha je po týchto dňoch najlepšou vecou na svete. Užite si ju, ale nebuďte tam príliš dlho, ostatní pútnici na ňu čakajú tiež. Prezlečte sa do oblečenia, ktoré nepoužívate na kráčanie a počas zvyšku dňa kráčajte v otvorených topánkach - sandáloch alebo žabkách, ak je to možné. Ak je príliš zima alebo vonku prší, obujte si ľahké tenisky, ktoré ste si zbalili na poobedia.

8. Kúpte si jedlo na ďalší deň

Choďte do potravín a kúpte si malé občerstvenie na ďalší deň a niečo čo môžete zjesť skoro ráno na raňajky. Nekráčajte bez jedla, nikdy neviete čo sa môže stať keď budete uprostred ničoho. Buďte rozumní!

9. Operte si oblečenie

V albergues sú automatické pračky alebo si ho môžete oprať v rukách. Toto bola najhoršia časť dňa, už ste vtedy unavení a na domáce práce nemáte energiu. Nemáte veľmi na výber keďže si zo sebou balíte iba pár kusov oblečenia.

10. Odpočiňte si, najedzte sa a celé to zopakujte znova

Počas poobedí jedzte. Bude sa vám zdať, že jete viac ako obyčajne, ale aj spotrebujete viac energie ako v obyčajný deň, ktorý trávite doma. Dajte si šlofíka, prejdite sa po meste a choďte skoro spať. Zopakujte toľko dní po sebe, koľko to len bude možné…

Ste pripravení na úplne poslednú časť tejto série o Camino de Santiago? Ak si nepamätáte, ako to celé začalo, môžete sa k tomu vrátiť part 1. A ak sa tešíte na to, ako to celé skončí, pokračovanie príde už čoskoro…