Zažite Camino: časť 7 - Koniec príbehu

Už sme tam? Toto bola otázka, ktorú som mala v hlave v ten deň od rána. Posledný deň. Silné emócie. Menili sme sa zo šťastných a tešili sme sa, že je to náš posledný deň na takmer plačúce pretože sa to celé končilo.

DEŇ 13

O Pedrouzo – Santiago de Compostela

19,4 km (kráčali sme 18,79 km)

4:19:55

Nebo plakalo s nami

Počasie odzrkadľovalo našu náladu. Prvá vec, ktorú sme počuli keď sme sa zobudili bol silný dážď. Z ruksakov sme si vytiahli našu výbavu a obliekli sme si pršiplášte. Keď sme sa obliekali prestalo pršať. A v tej sekunde ako sme urobili prvý krok z albergue pršať znova začalo. Ale netvrvalo to dlho. 

Vošli sme do prvej otvorenej reštaurácie po ceste a dali sme si naše posledné raňajky pútnikov. Atmosféra nadšenia bola vo vzduchu, všetci, ktorí tam raňajkovali dosiahli svoju destináciu v ten deň. 

Posledné kilometre do cieľa

Znova začalo pršať a my sme stále kráčali. V tej chvíli nám to vôbec nevadilo. Bola hmla, deň ukazoval svoje hnedé a sivé farby. Všetci sme mokli rovnako, všetci sme kráčali rovnakým smerom. Zastavili sme sa pri stĺpiku, ktorý oznamoval, že máme pred sebou už iba 10 kilometrov. 10!

Prešli sme okolo letiska v meste Santiago de Compostela. Potom sme prekročili hranice mesta. Šípky a mušle tam boli všade, ukazovali na ďalšiu ulicu, okolo rohu. Zastavili sme sa a dali sme si ďalšiu prestávku. Colacao (niečo ako naše Granko) a croissant, na ten chladný deň sa to hodilo. Pekné občerstvenie tesne predtým ako sa naša cesta blížila ku koncu.

Posledné kroky

Počas kráčania posledných kilometrov som cítila, že mi do topánok tečie voda, moje legíny boli tiež premočené. Fotoaparát som si musela dať pod pršiplášť aby sa nezamočil, visel mi okolo krku. Bolo to nepohodlné ale v batohu som nemala dostatok miesta. A tiež som stále chcela odfotiť zopár momentov.

Ako sme prichádzali bližšie, mohli sme vidieť pútnikov, ktorí kráčali opačnými smerm. Toto boli tí, ktorí už dosiahli svoj cieľ a hľadali ich albergue alebo sa išli najesť. 

Presné miesto, ktoré sme mali dosiahnuť bolo pred katedrálou uprostred mesta. Santiago de Compostela som už raz navštívila, videla som katedrálu a ulice okolo nej takže som vedela rozoznať kedy sme boli už veľmi blízko. Už iba pár krokov. Ku katedrále sme sa dostali zboku. Popod oblúk, potom sme zabočili doľava…

0,00 kilometer

… a boli sme tam. S tuctami ďalších pútnikov sme kráčali do stredu námestia, zastavili sme sa, otočili sme sa tvárou ku katedrále, pozreli sme sa hore a začali sme plakať. Teda aspoň ja som začala. Ten pocit úspechu, šťastia, všetky tie kilometre, ktoré sme sem kráčali. Atmosféra bola jedinečná. Ľudia sa smiali, spievali, skákali, oslavovali. 

Zvládli sme to!

Objali sme sa. Usmievali sme sa, smiali sa, že sme to dokončili! Prekonali sme všetky prekážky a bolesť. Užili sme si to naplno. Stále pršalo, ale bolo nám to jedno. Odfotili sme sa v tom momente, s tvárami žiariacimi šťastím.

Poďme si pre Compostelu

Po tom ako sme sa ukľudnili a užili si moment sme museli nájsť kanceláriu kde si zoberieme našu Compostela - certifikát, ktorý potvrdzuje, že sme dokončili púť. (V mojom prvom článku o Camino) si o tomto môžete prečítať viac). Nevedeli sme kam ísť, takže sme sa začali obzerať a hľadať nejaký znak. Tak ako sme na to boli zvyknuté počas posledných 13 dní, stále sme hľadali šípky a mušle. Prešli sme okolo hotela na ľavej strane, zišli dole schodmi a potom sme zabočili doprava, kde sme našli dlhú radu čakajúcich ľudí. Pútnikov. Áno, toto je to miesto. Požiadali nás, aby sme naskenovali QR kód a vyplnili formulár aby sme urýchlili proces. Šikovné.

Prešli sme okolo hotela na ľavej strane, zišli dole schodmi a potom sme zabočili doprava, kde sme našli dlhú radu čakajúcich ľudí. Pútnikov. Áno, toto je to miesto. Požiadali nás, aby sme naskenovali QR kód a vyplnili formulár aby sme urýchlili proces. Šikovné.

Potom nás volali podľa čísla, ktoré sme mali na lístku, bolo to ako čakať na nejakom úrade. Dobre zorganizované, páčilo sa mi to. V kancelárii bolo aj zopár suvenírov, takže som si zobrala malý náramok a prešla k pani, ktorá mi išla vystaviť vzácny dokument.

Máme to na papieri!

Aby som Compostelu dostala, musela som potrvrdiť, že som pútnička a že som kráčala požadovaný počet kilometrov. Preukaz pútnika, ktorý sme si vyzdvihli v deň 0 v Leóne bol teraz plný pečiatok, zbierali sme ich z barov, reštaurácií a albergues po ceste, museli sme nazbierať aspoň 2 denne.

Compostela je zadarmo. Je napísaná v latinčine a na mieste do nej dopíšu vaše meno a dátum. Existuje ešte jeden dokument, ktorí sa predáva za €3. Je to Certifikát vzdialenosti, napísaný po španielsky, ktorý potvrdzuje koľko kilometrov ste kráčali, odkiaš a ktorú trasu. Kúpila som si aj ten, je to pekný suvenír.

Viac kráčania? Áno, prosím

Compostely sme dostali celkom rýchlo a vybrali sme sa do nášho ubytovania. Prezliekli sme sa do suchého oblečenia a topánok a išli sme sa najesť. Na to poobedie som mala najšialenejší plán - rezerovala som nám miesta na bezplatnej prehliadke mesta. Milujem chodiť na tieto prehliadky v akomkoľvek mieste, ktoré navštívim, najmä ak ho nepoznám alebo/a má bohatú históriu, ktorej sa chcem dozvedieť viac. Toto bolo skvelé! Ďalšie 2 hodiny chôdze, ale stálo to za to.

Po prehliadke mesta sme sa išli pozrieť do katedrály a našli dôvod, prečo sem chodia všetci tí pútnici už storočia - hrobku a pozostatky apoštola Sv. Jána ???. Toto miesto je veľkolepé, dychberúce. 

Rodina pútnikov

Počas prechádzky mestom sme odrazu zbadali známe tváre. Naši priatelia, pár z Maďarska! Tak sme sa potešili že ich vidíme, že sme začali plakať. Bolo to krátko po tom ako sme tam prišli a stále sme boli z toho nadšené. Aj oni plakali. Zvládli sme to! Chvíľu sme sa rozprávali, zdieľali sme zážitky posledných dní a rozlúčili sme sa. Ešte viac plaču. Počas Camina sme sa s nimi zopárkrát odfotili a viem, že na nich nikdy nezabudneme. Oni boli súčasťou nášho Camino tak ako sme my boli súčasťou toho ich. A to je na celý život.

Kontaktovali sme taliansky pár, ktorý sme stretli v úplne prvý deň Camina a rozhodli sme sa ísť na poslednú večeru Camina spolu. Ale to sme ešte nevedeli, že toto bude najväčšia výzva toho dňa!

Príliš veľa hladných pútnikov

Santiago de Compostela je plné obchodov so suvenírmi, malých kaviarničiek, barov a reštaurácií. Problémom je, že je tiež plné ľudí. Začali sme sa prechádzať, hľadali sme miesto kam by sme sa išli najesť. Pozreli sme nejaké jedálne lístky, vošli sme do reštaurácie a videli sme, že je úplne plná. Toto sa nám stalo viackrát. Počas tohto lovu na stôl v reštaurácii sme stretli ďalších pútnikov, ktorých sme poznali a tí tiež čakali v rade do reštaurácie. Rady boli všade. Po minimálne pol hodine chodenia hore dolu po uliciach sme našli jednu reštauráciu, ktorá mala voľné stoly vďaka jej polohe - boli to iba dvere, ktoré viedli z ulice na schodisko vedúce dolu do reštaurácie. Tie veľa ľudí prehliadlo. Víťazstvo!

DEŇ PO

Zobudili sme sa skoro, chceli sme sa ísť pozrieť na katedrálu a námestie bez davov ľudí a trochu sme sa prešli. A potom bol čas na to, aby sme sa rozlúčili. Čas aby sme dali zbohom tejto ceste, ktorá bola jednou z najlepších v mojom živote.

Moja kamarátka letela naspäť do Anglicka, o pár dní išla naspäť do práce. Ja som išla chytiť autobus do Portugalska. Letenku som mala rezervovanú na let z Porta o 5 dní, ktoré som mohla stráviť kdekoľvek. Rozhodla som sa ísť do 2 malých miest na trase do Porta, v jednom z nich som prespala a potom som pokračovala do Porta. Jedno z najkrajších miest v Európe! Ale tento príbeh je na niekedy inokedy…

Viac aktivít v Santiago de Compostela

Santiago de Compostela je mesto s veľmi zaujímavou históriou a nádhernými miestami, ktoré sa oplatí vidieť, takže je tu dostupných veľa priehliadok. Môžete sa dokonca dostať aj na strechu katedrály! A ísť na celodenný výlet do Finisterre, ktoré som spomínala v časti 3 série Zažite Camino. Pozrite sa na to nižšie!

Niečo navyše

Nie každý dokončí Camino

Cieľom každého pútnika je prísť do Santiago de Compostela. Urobiť si tú fotku pred katedrálou, trochu si tam zatancovať, zasmiať sa, plakať alebo držať nad hlavou svoj batoh ako to urobila moja kamarátka, keď sme tam prišli. Nie každý má však to šťastie tento cieľ dosiahnuť. A dôvody? Tých môže byť veľa…

• Rodinné dôvody alebo krízy: Jeden z pútnikov, ktorých sme stretli neprišla do cieľa, pretože jeden z jej rodičov zomrel v dobe keď on kráčala Camino. Jasné, že sa vybral na najbližšie letisko a letel domov.
• Počasie: Lesné požiare sú čím ďalej tým frekventovanejšie vo veľa miestach na svete. Záplavy alebo hurikány môžu prísť tiež. Je dôležité mať o týchto veciach prehľad a počúvať odporúčania domácich. Ľudia, ktorí prevádzkujú albergue a reštaurácie na daných miestach vám môžu poradiť.
• Zdravie: Choroba alebo zranenie. Nie sme z ocele, toto sa môže stať dokiaľ budete doma alebo počas Camina. Môžete chytiť chrípku, hnačku, otravu jedlom alebo si zlomiť kosť. Netlačte na to príliš. Dajte si prestávku, zopár hodín alebo aj deň či dva ak to potrebujete. Odpočívajte, možno aj vynechajte deň a do ďalšej destrinácie sa namiesto kráčania odvezte. Lepšie ako rušiť celé Camino.
• Protesty alebo vojny, útoky: Bezpečnosť je na prvom mieste. Ak viete, že sa v niektorej z oblastí, cez ktorú ste plánovali prechádzať pripravujú protesty, zmeňte trasu. Zmeňte plány. Prečo by ste to riskovali?
• Kamarát(ka) ruší Camino: Na tomto sa je dobré dohodnúť vopred. Ak kráčate s ďalším človekom alebo skupinou, mali by ste sa porozprávať o tom, čo ak… Čo ak sa dostanú do situácie, kedy budú musieť odísť alebo ochorejú. Pravdaže to závisí na situácii. Ak vaša kamarátka bojuje o život po nejakom katastrofálnom páde, nenecháte ju v nemocnici a nebudete kráčať ďalej. Ale ak sa necítia dobre a vy áno, malo by to byť v poriadku, že vy budete kráčať ďalej a stretnete sa neskôr. My sme sa na tomto dohodli a ja som jeden deň kráčala sama. Moja kamarátka si odpočinula čo jej veľmi pomohlo. Bolo to dobré riešenie.
• Poznáte nejaké iné dôvody alebo situácie, ktoré sa stali vám alebo niekomu, koho poznáte? Zanechajte mi komentár a zdieľajte ich s ostatnými.

Dúfam, že ste si moje príbehy o Camine užili. Rada si prečítam vaše komentáre a reakcie! Dajte mi vedieť, ak máte nejaké otázky alebo potrebujete radu. Buen Camino!

Prekvapenie! Pripravujem ešte jeden špeciálny článok o Camine, o tom ako sa zbaliť a nejaké tipy čo robiť a čo nie. Bude tu za týždeň! Dovtedy stále uverejňujem fotky a videá z Camina na môj Instagram.

Ak ste ešte nečítali celý príbeh, môžete sa vrátiť k časti 1 kde to celé začalo.